Nejde stihnúť všetko
'Väčšina čitateľiek i mojich klientiek sú ženy, ktoré sa zaujímajú o všetko okolo dieťaťa: Ako sa o neho čo najlepšie starať, vychovávať ho, čím a ako ho kŕmiť, obliekať, všestranne rozvíjať a podobne. Sú to svedomité mamy, ktoré deťom venujú pozornosť a láskyplnú starostlivosť. Čo je skvelé! Menej skvelé je, ako sa to na začiatku materstva odráža na ostatných oblastiach. Nejde stihnúť všetko, odniekiaľ sa brať musí. Už nie je toľko času ani chuti venovať sa sebe alebo partnerovi. Ubúda príjmov a rastú náklady.
Krátkodobo sa to vydržať dá, predovšetkým, keď s tým obaja partneri dopredu počítajú a komunikujú o tom, čo všetko po narodení dieťaťa bude dočasne inak. Skončia časté randíčka, večera, kiná, vášnivý sex. Prvý rok života dieťaťa je pre pár veľkou zaťažkávacou skúškou. Znie to ako paradox, ak je dieťa plánované a chcené – láska by sa predsa mala násobiť a dosiahnuť vyšší zmysel, nie? Ale keď sa zamyslíme nad všetkými zmenami, dáva to zmysel. Bez starostlivosti kvietok uvadá, rovnako tak partnerský vzťah.

Dôležitý je čas pre seba aj ten s partnerom
Moje hlavné odporúčania pre rolu partnerky sú: 1) komunikovať vzájomne o svojich predstavách a potrebách, 2) hovoriť si, že je to len obdobie, 3) neupozadit vzťah navždy – skúsiť čo najskôr zaviesť pravidelný čas len pre vás dvoch, napríklad, keď niekto hodinku vozí dieťa v kočíku alebo sa hrá s dieťaťom v izbičke, zatiaľ čo vy ste v obývačke.

Rovnako by som odporučila čo najskôr zaviesť pravidelný čas sama pre seba. Napríklad 10 až 20 minút každý deň a dve hodiny každý týždeň. Vyzerá to ako drobnosť, ale pre mnoho žien je to veľká vec. Majú obavy, či sa nimi nebude dieťa cítiť opustené. Či sa partner zvládne postarať rovnako dobre ako ony. Alebo výčitky, ako veľmi sa na čas bez dieťaťa tešia. Tento vnútorný konflikt – chcem odísť, ale nemala by som – môže viesť k úzkostiam alebo k tomu, že si žena čas pre seba ani neužije.

Veľmi dobre sa s tým dá pracovať prostredníctvom kognitívno-behaviorálnej terapie. A niekedy stačí prebrať to s kamarátkou. Často ženy prekvapene zisťujú, že to majú úplne rovnako, len o tom nahlas nehovoria. Dobré je to jednoducho len skúšať, po malých krôčikoch znovu objavovať seba samú. Čo ma osobne baví? Čo môžem urobiť len pre seba? Vypiť si teplú kávu? Dať si vaňu? Prečítať knižku? Vyhovuje mi to raz týždenne? Alebo raz denne vždy večer? Kedy as kým je bezo mňa moje dieťatko najviac v pohode a ja môžem bezstarostne odísť?

Dieťa z mamičky nepohodu vycíti
Keď žena dlhodobo upozaďuje svoje ja, aby boli všetci okolo spokojní, často to bohužiaľ končí opakom. Je vyčerpaná, zahltená, podráždená, vytráca sa spontaneita, radosť a jej jedinečnosť, pre ktorú sa do nej partner zamiloval. Dieťa z mamičky tiež vycíti nepohodu, aj keby sa navonok stále usmievala.

Ako detská psychologička rozhodne nepodporujem extrémy typu nechávať dieťa vyplakať alebo ísť hneď po šestonedelí bez neho na mesiac na Hawai. Ale keď už nemôžem, dieťa stále plače, chce len mňa a ja mám chuť vyskočiť z kože? Tak jednoducho idem a naordinujem si prechádzku alebo stretnutie s kamarátkou. Hodinku, dve, to partner aj dieťa vydrží. A vy budete mať zas z čoho brať. Kyslíkovú masku musíte v lietadle tiež nasadiť najskôr sebe.“

—

BOX: Čo by vás zaujímalo nabudúce? Svoje podnety napíšte na vinci@kolorky.cz. Alebo sa rovno ozvite Lucii Miškóci v podpornej skupine na Facebooku s názvom Nadýchni sa, mami.