Aké najčastejšie mýty podľa vás kolujú okolo spánku bábätiek?
Tých mýtov je toľko, že ani neviem kde začať. Myslím si, že úplne najčastejší mýtus je, že bábätko musí spať v postieľke, inak bude na rodičoch veľmi závislé a neskôr ho tam nezvládnu presunúť. Pritom sme závislý druh, jeden na druhom závisíme a navzájom regulujeme svoje emócie. Deti sa k nám potrebujú bezpečne pripojiť, aby sa neskôr mohli osamostatniť. Preto sa nebojte, žiadne rozmaznávanie naozaj u malých detí nejde. V momente, keď budete chcieť presun uskutočniť, tak to urobíte a nezáleží na tom, či to bude dnes alebo za pol roka, neskôr to nebude ťažšie, bude to rovnaké.
Ďalším veľmi častým spánkovým mýtom, ktorý šíri hlavne zástancovia spánkového tréningu je, že pokiaľ nenaučíme dieťa samostatne bez našej pomoci zaspávať, potom si nedokáže samo spájať spánkové cykly a nikdy nebude spať celú noc. To je veľká hlúposť! Na prepájanie spánkových cyklov musí každé dieťa dozrieť, niektoré to vedia hneď, iné napríklad až v roku. Často sa rodičia trápia krátkymi dennými spánkami ich detí, ale samostatné zaspávanie bez rodičovskej podpory nie je riešenie. Deti naopak potrebujú našu pomoc s prejdením do ďalšieho cyklu, aby to časom zvládli samé. Takto deti fungujú, potrebujú všetko tisíckrát zopakovať, vidieť, cítiť, aby to zvládli samé. Všetky deti raz budú zaspávať a spať bez vašej pomoci a vy na to budete ešte s láskou spomínať. Pretože život je krátky a nikto sa neobzerá za svojím životom s tým, že svoje deti príliš uspával, nosil, maznal a miloval.

Spomenuli ste spánkový tréning. Funguje? Aké sú jeho výhody a nevýhody?
Samozrejme, že nejakým spôsobom funguje, inak by ho nerobilo toľko ľudí na svete. Ide ale o to, čo si predstavíme pod pojmom fungovať. Neznamená to, že dieťa bude spať celú noc bez prebudenia sa. U niektorých detí ale naozaj môže fungovať tak, že prestanú signalizovať svoje potreby - pokiaľ sa prebudia, nebudú volať na svojich rodičov, pretože po predchádzajúcom tréningu vie, že by rodič aj tak neprišiel. Kanadský vývojový psychológ Gordon Neufeld robil výskum spánku dojčiat po spánkovom tréningu vo veku 6 až 12 mesiacov. U 42% zistil, že spánkový tréning nemal na nočný spánok vôbec žiadny vplyv. Nenastalo žiadne zlepšenie a menej prebúdzania.
Tréning spánku nie je dlhodobé riešenie, pretože nejdete do hĺbky, neriešite príčinu toho, prečo je spánok taký, aký je. Nezohľadňuje regresie, špurty, choroby, vývojové míľniky, rast zubov alebo separačnú úzkosť. Deti, ktoré prešli spánkovým tréningom, stále prechádzajú všetkými bežnými problémami so spánkom ako ostatní v ich veku. Ale ak sa naučili nesignalizovať, potom bude mnoho z nich ležať v postieľke nahor a nebudú volať rodičia. Zakaždým, keď dieťa prejde regresiou, úzkosťou, vývojovou zmenou, bude možno musieť rodič tréning zopakovať. Spánkový tréning má byť akousi skratkou pre rodičov, ale pamätajte na to, že nič v rodičovstve nejde vyriešiť rýchlo. Rokujeme s jedinečnými ľudskými bytosťami. Chceli by sme, aby sme volali o blízkosť nášho milovaného a on neprišiel? Z toho myslím jasne vyplýva, že výhody nevidím žiadne. Nemáme žiadne priame dôkazy, že spánkový tréning je škodlivý, ale vďaka práci vývojových psychológov máme veľké množstvo tých nepriamych.

Tých spánkových problémov, s ktorými sa rodičia stretávajú, je naozaj veľa. Spomeniem napríklad prebúdzanie sa každú hodinu, dlhé uspávanie, nočné bdelé okno, ranné skoré vstávanie... S čím sa podľa vás rodičia stretávajú najčastejšie?
Najčastejšie sa stretávam so zdĺhavým uspávaním. Je to ale spôsobené domnienkou, že dieťa musí chodiť spať na čas alebo že keď už raz vojdeme do spálne, tak predsa nemôžeme vyjsť. Tak to nie je a existuje jednoduchá rada: Ak dieťa neuspíte počas tridsiatich minút, bežte robiť niečo iné, hrajte sa, tancujte, prezerajte si knižku a za ďalších pätnásť, tridsať minút skúste uspávanie znova. Dôležité je byť pri uspávaní v pokoji, pretože to je chvíľa, kedy sa opäť to, ako sa cítite vy, premieta do pocitov dieťaťa. Ak ste frustrovaná, nervózna a podobne, potom sa dieťaťu rozsvieti červená kontrolka a povie si: Teraz teda určite spať nebudem, pretože mamičke niečo je, nie som v bezpečí. V momente, keď si rodičia toto všetko uvedomia, začnú sa často pri uspávaní striedať a celá rodina je viac v pokoji. Také uvedomenia veľmi pomáhajú a prináša úľavu.

Môžeme malým deťom so spánkom nejako pomôcť? Existujú napríklad nejaké bylinky, homeopatiká...?
Nie som zástancom byliniek, homeopatík, sirupov a podobne na zlepšenie spánku. Pokiaľ dieťa nemá niečo naordinované priamo od lekára, potom by som do ničoho takého nešla, pretože to opäť nevyrieši príčinu problému, ak nejaký existuje. Kým sa dieťa dojčí, nie je dobré prerážať vôňu mliečka ničím iným. Neodporúčajú sa používať ani žiadne vonné sviečky. Čo je super a využiteľné do každovečerného rituálu je masáž. Tú by som všetkým odporučila. Bábätko sa uvoľní, mamička sa tiež upokojí, a to je pred uspávaním a spánkom dôležité. Na takú masáž odporúčam mandľový olej alebo zmes prírodných olejov na masáž. Mandľový olej obsahuje okrem iného horčík, ktorý je na nepokoj veľmi účinný, navyše je bez parfumácie.

A na záver – keby ste mali dať rodičom bábätká jednu radu, ktorá sa týka spánku, aká by to bola?
Buďte pre svoje dieťa podporou, nasledujte jeho potreby, nebojte sa uspávať, nosiť a maznať a ono vám to miliónkrát vráti!

O Anne
Anna Růžičková je spánková konzultantka pre deti do štyroch rokov. Sama má ročného syna Jakuba.

Momentálne píše svoju prvú knihu o spánku a na materskej dovolenke sa rada odreaguje čítaním kníh alebo práve písaním článkov pre rodičov.