Anno, z môjho okolia mám pocit, že bábätiek, ktoré položíte do postieľky a ony samy zaspia, je naozaj menšina. Čo môže mamička robiť, keď má doma malého nespavca?
Hlavné a najdôležitejšie je, aby bola mamička v kľude. Aj keď sa to zdá nemožné, skúste si každý deň nájsť tridsať minút pre seba, keď nebudete nič robiť, na nič myslieť a jednoducho si to pekne užívajte. Tiež je dôležité, aby ste si nič nevyčítali a necítili vašu situáciu ako zlyhanie. Je normálne, že deti nespia tak, ako by sme si predstavovali alebo tak ako my. Vždy rodičia povzbudia, keď sa dozvedia, že prebúdzanie sa je pre deti obranný mechanizmus. Pokiaľ však bábätko vôbec nechce spať, či už cez deň alebo v noci, alebo vstáva v noci každú hodinu, je potrebné sa poradiť s odborníkom - pediatrom alebo spánkovým konzultantom. Na Isla-Grace nás učia, že neexistuje žiadny spánkový problém, ale za prebúdzaním stojí niečo hlbšie, či už je to trauma alebo zdravotný problém. Tým nechcem mamičky strašiť, môže to byť aj bolesť bruška z nového jedla, tichý reflux, krátka podjazyková uzdička a ďalšie. Takže aby som to zhrnula, upokojte sa, urobte si čas na seba, vnímajte svoje bábätko a vychádzajte mu v ústrety v jeho potrebách. A ak si nie ste isté, obráťte sa na odborníka. Od toho tu sme.

Čo sú podľa vás najčastejšie chyby, ktoré rodičia pri spánku detí robia?
Najväčšiu chybu robí naša spoločnosť, nie rodičia. Pre mňa je to až šialené, ako je potláčaný prirodzený materský a otcovský inštinkt a som rada, že sa o tom čoraz viac hovorí a rodičia začínajú dostávať podporu. Spoločnosť nám dáva určité vzorce, hovorí nám, čo máme a nemáme robiť a ako je to správne. Ale v rodičovstve by mal byť každý sebavedomý, veriť si a hlavne dať na svoju intuíciu. To mi u mnohých rodičov chýba, ale nemyslím si, že je to ich chyba. Momentálne sme v určitom generačnom strete, čo sa týka výchovy detí, as tým je samozrejme spojený aj spánok. Veľa rodičov dostáva rady od svojich rodičov a starých rodičov, ktoré sa im nepáčia. Na druhej strane by sme im to nemali dávať za zlé, pretože oni nemali toľko poznatkov, ako máme my. Existovala jedna dve knihy o spánkovom tréningu a tie si prečítala máloktorá mamička. Väčšina sa opýtala svojej mamičky alebo pediatra a vtedy bolo všetko nastavené inak. Tu by som rodičom odporučila nebojovať proti tomu, brať to ako niečo, čím nám chcú naši rodičia pomôcť, porozprávať sa s nimi o tom, ako je to teraz, a skúsiť sa vzájomne rešpektovať. Verte si mamičky a oteckovia, uvidíte, ako sa vám bude v rodičovstve oveľa lepšie dýchať!

Čo všetko ovplyvňuje spánok bábätiek?
Tých faktorov je naozaj veľa, ale môžem vás upokojiť, pretože väčšinu z nich rodičia ovládajú úplne prirodzene a inštinktívne. Len občas príde nejaká pochybnosť, kamarátka poradí, mamička poradí, svokra má veľa námietok a potom začnú experimenty, ktoré vlastne nikam nevedú. Na prvom mieste je emočná pohoda, pretože tým ovplyvňujete emócie bábätka. Spánok ovplyvňuje aj zdravotný stav dieťaťa. Ďalej je to temperament bábätka, ale aj jeho opatrovateľa, najčastejšie mamičky. Často sa stáva, že má dieťa úplne odlišný temperament od mamičky a vzniká tam akýsi stret. Je preto dôležité vedieť, aký má dieťa temperament a ako s ním môžeme pracovať, aby sme ho ako rodičia chápali. Ďalším faktorom sú vývojové míľniky, pri ktorých často dochádza k spánkovej regresii. Spánok ovplyvňuje aj tehotenstvo a príchod na svet, as tým súvisiace traumy. A dôležitý je samozrejme aj denný režim a rutiny, dojčenie/kŕmenie a neskôr prikrmovanie a stravovanie, spánkové prostredie, životný štýl rodičov a ich výchova, vzorce a mnoho ďalšieho.

Spomenuli ste vývojové míľniky. Ako sa celkovo v prvom roku života spánok dieťaťa vyvíja?
V prvom roku dostávajú naši najmenší vyložene zabrať. Vyvíja sa všetko, čo si len predstavíte, as tým samozrejme aj spánok. Vždy hovorím, že by som si to teraz rozhodne nechcela zopakovať a som rada, že to príroda zariadila tak, že si vlastne prvé tri roky života nepamätáme, aj keď máme všetky udalosti z tohto obdobia uložené a ovplyvňujú nás v dospelosti. Do jedného roka dieťa prechádza hneď piatimi spánkovými regresiami – alebo skôr progresiami, pretože ide o žiaduci vývoj, ktorým si prejde každé dieťa. Prichádzajú aj rastové špurty a rastú prvé zúbky. Dieťatko začína jesť nové potraviny. Zmena spánku prichádza aj s vývojovými míľnikmi, takže zároveň s otáčaním na bruško, plazením, lezením, chodením a tak ďalej. Do spánku tiež často zasahuje separačnú úzkosť, pretože deti potrebujú väčšiu blízkosť a podporu rodičov. To je často ten okamih, keď sa sťahujú do rodičovskej postele. Spánok sa vyvíja spolu so všetkými týmito zmenami v celkovom vývoji. Prvé tri až štyri mesiace života má bábätko iný spánkový cyklus ako po druhej regresii, čo je z hľadiska vývoja veľmi dôležité, pretože deti začínajú spať podobne ako my dospelí. Často potrebujú meniť spôsob uspávania, niekedy aj prostredie spánku. Nebudem vám klamať, je to pre nich veľká jazda, ale nemusíte ju pretrpieť, môžete si ju aj užívať.

Spomenuli ste presun dieťaťa do rodičovskej postele. Čo si o spaní bábätka v posteli s rodičmi myslíte?
Spánok bábätka s jeho mamičkou je preňho úplne prirodzený. Keď v roku 1990 začali vedci vykonávať výskumy ohľadom bezpečného spánku, prišli s názorom, že je spoločný spánok nebezpečný. Vtedy sa v USA, Kanade aj všade možne po svete robili obrovské kampane proti spoločnému spánku, napríklad vo forme billboardov, kde spalo dieťa so sekáčikom na mäso a bolo tu uvedené, že spoločný spánok je vlastne rovnaké nebezpečenstvo. Tieto výskumy však nebrali do úvahy ostatné riziká, ktoré so spoločným spánkom súvisia, ako sú alkohol, drogy, fajčenie, obezita a ďalšie. Tým pádom nebolo možné zistiť, či je nebezpečný skutočne spoločný spánok alebo spoločný spánok s rodičom pod vplyvom. Nikdy teda nebolo oficiálne potvrdené, že je spoločný spánok pri dodržiavaní všetkých bezpečnostných zásad nebezpečný. Najnovšie výskumy ukazujú, aký je spoločný spánok naopak pre dieťa prospešný v budovaní citových väzieb, v pocite bezpečia a ako to môže ovplyvniť jeho správanie v dospelosti. Pre dojčiace mamičky je to tiež dosť často vyslobodením od neustáleho vstávania k postieľke a teda aj úľava a väčší odpočinok. Každý deň vidím na sociálnych sieťach preplnené detské postieľky a vždy si hovorím, že by to bábätko bolo vo väčšom bezpečí s mamičkou v posteli. Ja som teda za spoločný spánok, ale iba v prípade, že to všetkým členom rodiny vyhovuje a je to bezpečné.

O Anne

Anna Růžičková je spánková konzultantka pre deti do štyroch rokov. Sama má ročného syna Jakuba. Posledný rok intenzívne študuje spánok detí a zároveň pomáha rodičom, či už cez instagramový účet @spanekmiminek alebo vďaka individuálnym konzultáciám. Momentálne píše svoju prvú knihu o spánku a na materskej dovolenke sa rada odreaguje čítaním kníh alebo práve písaním článkov pre rodičov.