Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu v prevencii aj liečbe pohybových porúch u detí, a tým aj v prevencii bolestí v dospelosti.

Pediater býva často ten prvý, kto si problémy všimne a odporučí návštevu fyzioterapeuta.

Fyzioterapia v novorodeneckom veku

U rizikových, najmä predčasne narodených novorodencov, je fyzioterapia zásadná. Pomáha včas odhaliť, či sa dieťa vyvíja správne, av prípade potreby sa začne hneď cvičiť – ideálne už do troch mesiacov Používajú sa špeciálne metódy, ktoré podporujú prirodzený vývoj pohybu. napovedať, či je všetko v poriadku.

Fyzioterapia v dojčenskom a batoľacom veku

V tomto období sa fyzioterapia zameriava na riešenie asymetrií, oneskorenie vo vývoji pohybu a vzpriamovania, porúch svalového napätia (hypotónia/hypertónia) a nervosvalovej koordinácie Častým problémom býva napríklad zle vyvinutý bedrový kĺb (dysplázia bedrových kĺbov).

Používané fyzioterapeutické metódy zahŕňajú Vojtovu metódu alebo Bobath koncept, ktorého cieľom je podporiť kvalitné pohybové vzory – aby sa dieťa správne otáčalo, sedelo, liezlo alebo chodilo.

Fyzioterapia v predškolskom a školskom veku

V predškolskom a školskom veku sa fyzioterapia zameriava predovšetkým na chybné držanie tela, vrátane skoliotického držania, či porúch chôdze (napr. ptáčanie dolných končatín, ploché nohy,..) Objavujú sa tiež nervosvalové ochorenia, ktoré sa môžu prejaviť oneskorením v motorickom vývoji (napr. zakopávanie, únava).

Formovanie nožnej klenby je prirodzené do 5 – 6 rokov veku. Podpora ortopedickými vložkami nie je väčšinou nutná, pokiaľ nejde o deformitu.

Cvičenie prebieha zábavne, formou hier a pohybu. Používajú sa napríklad balančné pomôcky, lezenie, rôzne druhy stabilizačných cvičení alebo špeciálne metodiky na posilnenie hlbokého stabilizačného systému. športu, obuvi a pod.